Protikorózna ochrana liatin Liatiny sú zliatiny železa, uhlíka a sprievodných prvkov (žiaducich aj nežiaducich), kde obsah uhlíka je vyšší ako 2%, a súčet všetkých sprievodných prvkov nepresiahne 2%. Liatiny predstavujú obľúbený konštrukčný materiál, najmä pre svoju jednoduchosť výroby. Podľa tvaru grafitu v zliatine sa rozlišujú základné druhy liatin, pričom každá skupina má svoje charakteristické fyzikálno-mechanické aj chemické vlastnosti. Liatiny s lupienkovým grafitom (šedé), s guličkovým grafitom (tvárne), s červíkovým (vermikulárnym) grafitom, biele liatiny, temperované, ADI liatiny. Každý druh liatiny je ďalej možné modifikovať legujúcimi prísadami, očkovaním a tepelným spracovaním. Preto nie je možné stanoviť jednoznačné všeobecné pravidlá správania liatin voči korózii a ich odolnosti. Avšak vzhľadom na to, že odolnosť voči korózii sa nedá nízkym legovaním príliš zvýšiť platí, že liatiny bývajú citlivejšie na koróziu ako legované ocele. U liatin sa uplatňuje ako chemická, tak elektrochemická korózia. (Nechemická korózia, napríklad kavitácia, prichádza do úvahy len pri niektorých výrobkoch.) Chemická korózia je pôsobenie oxidačných alebo redukujúcich látok bez prítomnosti elektrolytu a vedie k tvorbe vrstvy splodín v mieste fázového kontaktu. Jej rýchlosť sa zvyšuje pri teplotách nad 580 °C. Nebezpečnejšia je korózia elektrochemická, ktorá spôsobuje prenášanie náboja po kovovej mriežke na základe pôsobenia galvanického článku. Ten vzniká v elektrolyte nielen v prítomnosti dvoch rôznych kovov, ale stačí na jeho vytvorenie aj nerovnomerne opracovaný povrch jedného kovu. Elektrochemická korózia je akcelerovaná, ak sú vo vode prítomné ióny chlóru (Cl - ), uhličitany (CO 3 2- ) alebo sírany (SO 4 2- ). Korózna odolnosť potom nie je závislá len na zložení liatiny, ale aj na koncentrácii koróznych látok. Zabrániť vzniku korózie pri výrobe a opracovaní liatiny je veľmi problematické. Tu sú uvedené všeobecné zásady, ako toto riziko znížiť: používať také spojivá a separátory foriem, ktoré neobsahujú oxidačné alebo redukujúce látky a tieto nevznikajú ani ich termickým rozkladom, odliatky odformovať pri teplotách pod 500 ° C - čím nižšia teplota, tým lepšie, s výrobkami pracovať nad teplotou rosného bodu, zabrániť styku s vodou, pokiaľ technologický proces vyžaduje kontakt výrobku s vodou, táto by nemala obsahovať chlór (voľný aj viazaný), uhličitany alebo kyselinu uhličitú, sírany, saturovaný kyslík. Tieto podmienky je takmer nemožné dodržať (rada vodných odmasťovacích kvapalín obsahuje NaHCO 3 , vždy je nejaký kyslík vo vode obsiahnutý atď.). Preto sa v praxi viac používajú postupy, ktoré zabraňujú tvorbe korózie alebo jej šíreniu. Sú ako fyzikálne, tak chemické. Fyzikálne pracujú tak, že na povrchu vytvoria nepriepustnú vrstvu, ktorá odoláva difúzii elektrolytov, oxidačných alebo redukujúcich látok a má hydrofóbny charakter. pokovanie Cr, Ni, Co, Au, Zn apod., potiahnutie plastom, najčastejšie PVC, PP, PE, opatrenia ochranným náterom, lakom, farbou, nanesením hydrofobizačného prostriedku, oleja, vosky, silikóny, fluórované uhľovodíky, amíny a pod., Chemické metódy fungujú na základe chemicky alebo fyzikálne viazanej nepriepustnej vrstvy na povrchu kovu, ktorá buď kov premení na inú zlúčeninu odolnú proti korózii, alebo pomocou chemickej redox reakcie zabráni preneseniu korózneho iónu na kov, alebo funguje ako lapač voľných radikálov, alebo pôsobí ako ka anóda. pasivácia oxidáciou na Fe 3 O 4 , černenie, pasivácia organickými soľami, oxalátovanie, citrátovanie, tanátovanie, chelátovanie a pod., pasivácia anorganickými soľami, chromátovanie, fosfátovanie, inhibície, napr. amíny, inhibícia pomocou lapačov voľných radikálov, katodizácia/anodizácia, Kombinácia oboch princípov. Základné porovnanie uvedených princípov prináša nasledujúca tabuľka: princíp výhody nevýhody pokovanie Vysoká protikorózna odolnosť, estetický vnem, nákladnejšia Pracne sa odstraňujú, nejdú opraviť, len na finálne výrobky potiahnutie plastom Vysoká protikorózna odolnosť, estetický vnem Veľmi ťažko sa odstraňujú, nejdú opraviť, len na finálne výrobky ochranný náter Jednoduchá aplikácia, široká škála použitia, idú opraviť Starnú, nezabráni progresii už prebiehajúcej korózie * hydrofobizácia Jednoduchá aplikácia, väčšinou ľahko odstrániteľné Dočasná ochrana, obmedzená len niektoré korozívne procesy, nutnosť odstraňovať pred povrchovou úpravou černenie Estetický vnem, mechanická odolnosť Stredný stupeň ochrany, len na finálne výrobky pasivácia org. soľami Jednoduchá aplikácia, zastavenie predchádzajúcej korózie Nižší stupeň ochrany pasivácia anorg. soľami Jednoduchá aplikácia, zastavenie predchádzajúcej korózie Stredný stupeň ochrany, ekologicky problematické inhibícia Jednoduchá aplikácia, ľahko odstrániteľné Dočasná ochrana citlivá na rozpúšťadlá lapače radikálov Jednoduchá aplikácia, ľahko odstrániteľné Dočasná ochrana, môžu blokovať ďalšie povrchové úpravy katodická ochrana Vysoká účinnosť Len na finálne výrobky a niektoré elektrochemické procesy * Pokiaľ sa nejedná o nátery kombinujúce aj chemickú ochranu V praxi sa veľmi často využíva kombinácia oboch vyššie uvedených princípov. Napr. základová farba v sebe obsahuje zinok (katodická ochrana) a vrchná farba má hydrofóbne a bariérové vlastnosti. Čiernený povrch sa opatrí konzervačným prostriedkom. Prebiehajúca korózia sa zastaví reakciou na organickú soľ a súčasne prevedie na kovopolymér s bariérovými vlastnosťami (konvertory korózie). Konzervačný olej s hydrofóbnymi vlastnosťami v sebe obsahuje inhibítory korózie a lapače voľných radikálov. Z hľadiska medzioperačnej ochrany liatinových výrobkov proti korózii (teda krátkodobé do 1 roka) sa dnes najčastejšie používajú tieto prostriedky a princípy: Lakovanie. Pôsobí svojim hydrofóbnym a bariérovým princípom, ale je veľmi problematické, pretože pred použitím výrobku alebo jeho finálnou úpravou je nutné lak odstrániť. Konzervácia olejom. Opäť je nutné pred použitím (vo väčšine prípadov) výrobok odmastiť. To je však jednoduchšie, než odlakovať. Na druhú stranu naolejovaný povrch zlepuje výrobky k sebe, chytá prach a zhoršuje balenie. Inhibícia pomocou kontaktných vodo rozpustných inhibítorov korózie. Ide o veľmi jednoduchú aplikáciu, kedy väčšinou nie je pred ďalším procesom alebo finálnou úpravou nutné mikro vrstvu inhibítora odstraňovať, avšak táto mikro vrstva je citlivá na vlhkosť. Tečúca voda, dážď alebo skondenzovaná vlhkosť inhibítor odplaví. Inhibícia pomocou výparných inhibítorov korózie VCI ( Vapor/Volatile Corrosion Inhibitors ). Sú obdobou kontaktných inhibítorov, ale navyše majú tú vlastnosť, že sa zvoľna odparujú. Pary potom zostanú uchytené na povrchu kovu tam, kam sa inhibítor nedostal. Tento spôsob používa tam, kde sú výrobky zabalené v uzavretom obale. Inhibícia v organice rozpustných inhibítorov korózie. U týchto prostriedkov je jednoduchá aplikácia, veľkosť nánosu sa dá riadiť viskozitou. Po nanesení dôjde k odpareniu rozpúšťadla, takže na povrchu výrobku zostane len mikrofilm, ktorý má hydrofóbne vlastnosti. Nevýhodou môže byť horľavosť pár. Príkladom takého prostriedku je umývacia, čistiaca a konzervačná kvapalina KORING 141 (pre železné kovy) alebo KORING 145 (pre železné aj neželezné kovy). Ide o roztok inhibítorov korózie v organických rozpúšťadlách. Kvapalina v sebe spája niekoľko procesov. Vykoná odmastenie výrobku a očistí ho od špon a mechanických nečistôt prilepených na povrchu. Jej viskozitu je možné v určitom rozmedzí prispôsobiť požiadavkám zákazníka. Vďaka zloženiu inhibítorov korózie dochádza v mnohých prípadoch súčasne k odstráneniu bodovej korózie. Po vyschnutí rozpúšťadla zostáva povrch suchý a pritom chránený proti korózii. Pre väčšinu finálnych povrchových úprav už neje nutné inhibítor z výrobku odstraňovať. Má výbornú kompatibilitu s náterovými systémami a inými spôsobmi protikoróznej ochrany. Len je potrebné pri použití niektorých konzervačných olejov vykonať vopred skúšku, či v nich obsiahnuté aditíva nejako nereagujú s inhibítorom. Ale vzhľadom na to, že táto kvapalina práve použitie konzervačných olejov nahrádza, má ich použitie význam len v podmienkach tropickej klímy alebo dopravy cez more za predpokladu dlhodobého kontaktu výrobku s vodou alebo slanou vodou. Pri používaní prostriedku je dbať na dobré vetranie pracoviska tak z dôvodu bezpečnosti práce, ako aj požiarnej ochrany, pretože táto kvapalina patrí medzi horľaviny triedy 3. Peter Stuchlik MSc, PhD., CTex ATI